O tom, ako som napísal knihu

Autor: Michal Knitl | 3.11.2010 o 9:00 | Karma článku: 7,05 | Prečítané:  2115x

K začínajúcemu 18. ročníku medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka by som Vrád napísal o tom, ako som napísal knihu. Počas jedného z posledných júnových dní som si prišiel do tlačiarne po prvých 500 kusov cestopisu, ktorý som takmer rok dával dokopy. Od prvých písmen až po konečné PDFko.

Nápad

Nápad napísať knihu vznikol počas návštevy Matea v Čile, keď som mu vyše týždňa strážil pozemok, osamote, uprostred fjordu a spoločnosť mi robil pes, koza, cap a malé kozliatko. Počas stráženia som si všetky poznámky z predošlých dvoch až troch mesiacov spísal do príbehu. Neskôr, ďalších 9 mesiacov, som si zväčša písal iba stručné poznámky. Domov som prišiel s presvedčením, že napíšem knihu. Nikdy predtým som nič pre verejnosť nenapísal, nikdy mi nevyšiel článok v časopise či novinách.

 

Dáta

Prvé dva mesiace po návrate bolo leto, čas táborov, festivalov a dobrého počasia na horách. Pomaly som prepisoval poznámky a usporadúval fotky. Myslel som si, že všetko pôjde hladko, nevedel som však nič. Počas knižného veľtrhu Bibliotéka som sa stretol s kamarátmi zo školy: Miškom Meškom z Martinusu a Matúšom Mládekom z Vydavateľstva Tatran. Spoznal som aj Jarmilu Javorskú, ktorá napísala knižku rozprávok a mi povedala „rady do života". Získal som pár kontaktov na tlačiarne a vydavateľstvá, tie sa však o to príliš netrhali. Moje krídla trošku opadli. Pôvodný plán vydať knižku veľkého štvorcového formátu plnú farebných fotiek na krásnom papieri mal veľké trhliny. Ako Matúš povedal: „Môžeš urobiť knižku, o akej snívaš, ale si ju aj zaplatíš a nik ju nekúpi."

Pokračoval som ďalej. „Z Wordu knižku neurobíš" povedal Ľubo Mäkký z Hiking.sk, ktorý spracoval knižne Bora Tomisa. Plánu vydať knižku za dva mesiace, na Vianoce, povedal stručné, výstižné a veľmi pravdivé „Zabudni".

 

Tlač na vlastné náklady

V tejto fáze som už tušil, že tlač bude na vlastné náklady. Pár vydavateľstiev som kontaktoval, avšak ani príliš som nehľadal. Počul som, že v minulosti bol za rukopis honorár, ostatné riešilo vydavateľstvo a autor dostal pár percent z predaja. Pri mojom cestopise by pravdepodobne bola potrebná finančná spoluúčasť, vydavateľstvo by na tom zarobilo a ktovie, či by sa mi vôbec vrátili náklady. A to ešte by vydavateľstvo muselo s knihou súhlasiť, možno by bolo potrebné niečo prerábať, fotky som si chcel sám vybrať a určiť miesto, kde budú, a tak som sa musel všetko naučiť.

Taktiež som si viac menej uvedomil, že pre náklady na tlač bude musieť byť knižka čiernobiela s pár farebnými stranami. Popravde, cenu za plnofarebnú tlač som sa ani raz ani len nepýtal. Kamaráti mi na začiatku povedali, že to bude oveľa drahšie a tak som všetko pripravoval ako čiernobiele (160 strán) a najlepšie fotografie sú na posledných 40tich stranách. Dnes by som sa určite opýtal, aký veľký cenový rozdiel by to bol, no na druhú stranu viem, že veľa čiernobielych fotografii, ktoré v knihe dnes sú, by v knihe neboli, lebo nie sú farebne až tak zaujímavé, pútavé a v čiernobielom sa mi páčia oveľa viac.

Väčšina cestopisov je na málo kvalitnom papiere. Po zistení rozdielov medzi normálnym kancelárskym a 115 a 130 gramovým matným papierom som vsadil na kvalitu. Taktiež žiadny cestopis na trhu nie je doplnený toľkými fotkami v texte, s mapou, registrom miest, vrátane odkazu farebných obrázkov ku textu. Išiel som na kvalitu. Vedel som, že cena bude musieť byť vyššia, no chcel som knižku, na ktorú budem môcť byť hrdý.

 

Zalamovanie a vyberanie fotografii

Do konca roka som upravoval text, celý január som študoval manuál programu na zalamovanie. Či už InDesign alebo Quark, obidva sú na vynikajúcej úrovni. Ani si neviem predstaviť ako sa sádzali a tlačili knihy pred 20 až 30timi rokmi.

Mamina a Rasťo mi pomáhali s korektúrou, Soňa mi dala nápady, ako to celé vylepšiť a čomu sa vyvarovať. Počas februáru a marca som vyberal fotky. Z pôvodného počtu 20000 fotiek som polovicu zmazal a z nich som vybral okolo 450. S niektorými podobnými fotkami som dal na radu kamarátov (v knihe je 372 fotiek), všetko zalomil a pripravil. Veľmi mi pomohol aj Matteo z Talianska, u ktorého som prespal cez Couchsurfing po januárovej snowboardovačke v Taliansku a ešte sa k nemu v máji na pár dní vrátil.

 

Sponzori

Keď som publikáciu mal takmer dokončenú a vedel som urobiť niekoľko stranovú ukážku publikácie, začal som oslovovať potenciálnych sponzorov: cestovné kancelárie, outdoorové obchody, nadácie, ambasády, všetko, čo malo i nemalo niečo s Južnou Amerikou spoločné. Poslal som vyše 400 emailov, nasledovalo iba jedno stretnutie, z ktorého nakoniec nič nebolo. So všetkými štyrmi sponzormi sme boli už predtým v kontakte a s obrovským šťastím sa podarilo pokryť necelú polovicu nákladov na tlač. Ostatné išlo od rodičov.

Zisťoval som aj možnosti grantu z ministerstva kultúry. Keď som však videl požiadavky na podanie prihlášky, do ktorých cestopis ani veľmi nespadal, ani som sa o to nepokúšal.

 

Oslovenie tlačiarní

Až počas tejto fázy som oslovil takmer všetky tlačiarne, na ktoré som našiel na Slovensku kontakt s cenovou kalkuláciou. Niektoré hodili takmer dvojnásobnú cenu, oproti tej, za akú som tlačil! Nakoniec som sa rozhodoval medzi troma tlačiarňami s podobnou cenou.

1) P+M Turany, ktoré mi odporučili dvaja ľudia z dvoch!

2) Devinprint, ktoré má rodina bývalého spolužiaka

3) Stredná odborná škola Polygrafická v Rači, ktorú som nenašiel v žiadnych zoznamoch na internete, ale úplnou náhodou. Kamarát bol u Hasana Om Hadiho (pseudonym Paľa, ktorý býva pri Bojniciach) od ktorého si priniesol nádhernú knižku o Ázii. Už pri prvom kontakte mali veľmi milí prístup, ponúkli mi urobenie nátlačku zadarmo.

Kým mi Ľubo hovoril, že pre ceny by v Bratislave nikdy netlačil, práve blízkosť tlačiarní, možnosť byť osobne pri tlači a jednoducho si pre knihy aj osobne prísť hovorili pre Bratislavu. Dá sa povedať, že aj keď som oslovil viac ako 50 tlačiarní, rozhodoval som sa medzi troma, o ktorých by som sa rozhodoval aj keby som žiadne tlačiarne nehľadal. Priznávam, jedna tlačiareň sa ozvala dva až tri mesiace po poslaní emailu, deň pred podpisom zmluvy mi poslala kalkuláciou o 15% lacnejšiu, avšak v emaile bola iba cena, žiadna špecifikácia a ich prístup sa mi nezdal vôbec seriózny.

Správna príprava dát na tlač je veľmi dôležitá. Jedna chybička a všetko môže dopadnúť zle. Počas školení s Typosetom som sa dozvedel toľko teórie, až som následne zistil, že takmer žiadna tlačiareň v mojej cenovej úrovni žiadnu kalibráciu vôbec nerieši. Kým známy, Ľuboš Minárik, ktorý sa fotografiou, zalamovaním a tlačeniu venuje už vari aj dve desaťročia hovoril, že on ide na to v postupe" zistí kde to bude tlačiť, na akom stroji a potom na to prispôsobí dáta, ja som na to išiel úplne naopak.

Pre SOU Polygrafickú som sa rozhodol pre priateľský prístup, ich komplexnosť (všetko robia v škole), možnosť konzultácie fotografii (ďakujem pánovi Hradskému) a urobenie nátlačku, ktoré by v komerčnej tlačiarni cenu pravdepodobne zvýšilo.  Ako pán Šíp povedal: „Cenu, ktorú stanovíme, sa už nebude zvyšovať." Zvolil som rovnaký papier a väzbu ako Hasan, pričom práve také som aj hľadal. Vedel som, že to urobia kvalitne.

 

Záver

Príprava a tlač publikácie trvala od návratu z Južnej Ameriky po vyzdvihnutie prvých 500 kusov celých 11 mesiacov, počas ktorých som sa okrem učenia snowboardingu celý čas knižke venoval. Naučil osm sa všetko od A po Z o tom, čo treba, ako to funguje. Ak by ste chceli napísať publikáciu, dúfam, že Vám tieto riadky budú nápomocné a držím Vám palce. Chce to veľa energie, nadšenie a najmä výdrž. Prvé mesiace boli robenia z radosti, posledné už o tom, aby to bolo hotové. Po vyzdvihnutí publikácie som mal nádherný pocit. Nad čím som príliš vopred nerozmýšľal je to, že urobiť knižku je jedna vec, predať iná. No dnes už viem, že náklady na tlač sa v priebehu nasledujúcich mesiacov, verím, isto vrátia. Dá sa povedať, že všetko závisí od toho, koľko prezentácii a aké promo budem robiť. Verím, že ak by ľudia o knižke vedeli, rozpredá sa veľmi rýchlo. Ťažké je však to, aby sa ľudia o nej dozvedeli. Ak by sa všetko predalo do 5 rokov, bude to veľké prekvapenie, ak do 10 rokov, budem veľmi šťastný. Potom, dá sa povedať, 11 mesiacov práce bude ohodnotených, alebo inými slovami, náklady na cestu po Južnej Amerike sa vrátia. Alebo budem mať na ďalšie túlanie...

Týmto by som sa tiež chcel poďakovať všetkým kamarátom a ľuďom, ktorí mi pomohli pri písaní tohto krásneho diela.

 

Hodnotenie

Veľmi ma teší, že zatiaľ mám na knihu len a len pozitívne ohlasy. Dokonca, keď som bol na poslednom školení Typosetu, pán Karpinský sa ma pýtal, či som s knižkou spokojný. Odpoveď bola jednoznačné „Áno". „A to je hlavné", odpovedal. V podstate by sa určite dalo niečo robiť s farbami, ak je človek profesionál, tak vie, čo by sa s tým dalo robiť, avšak spokojný zákazník je hlavný. A ako mi aj neskôr povedal, a rovnaké slová mal Matteo z Talianska, že zalomené to je veľmi pekne. Obaja poznajú ľudí, ktorí sa zalamovaním živia, ale vyzerá to oveľa horšie ako to, čo som ako prvotinu vytvoril, s tým, že pred rokom som o tom nevedel vôbec ale vôbec nič.

Otázky

Akékoľvek otázky môžete písať do diskusie. Pokúsim sa odpovedať postupne, alebo po čase, keď ich bude viac, všetko zhrniem a napíšem o nich ďalší článok do blogu s názvom „Otázky a odpovede".

 

Otázka, ktorú by som položil autorom kníh

Píšete najprv na papier, alebo priamo do počítača?

 

Ďalšie informácie

  • Pôvodne som chcel tlačiť 500 až 700 kusov, pre cenu tlače som však dal tlačiť 2000 kusov
  • Vbudúcnosti by som rád dal knižku aj do elektronickej podoby na Amazon aďalšie stránky
  • Pripravuje sa aj anglická mutácia, ktorá bude možno orok až dva
  • Jediné, čo by som zmenil, by bolo balenie kníh po 2 kusoch, aby bola jednoduchšia distribúcia pre distribútorov (ideálne ak je predajná cena publikácie nad 15 eur)
  • Spomedzi 200 kusov sa zatiaľ našla iba jedna, kde bolo pár opakujúcich sa strán vknižke, atú vtlačiarňach bez problémov vymenili abude sa dať aj opraviť. Ďakujem

Viac o publikácii a diele, ktoré som vytvoril, cestopis „Na juhoamerickej vlne" (vrátane 20 stranovej ukážky) nájdete na: http://www.michalknitl.com/na-juhoamerickej-vlne/

Recenzia Ivany Krekáňovej, ktorá si knižku kúpila, prečítala a momentálne ju dobrovoľne prekladá nájdete na: http://krekanova.blog.sme.sk/c/237128/Na-juhoamerickej-vlne-od-ladovcov-po-prales.html

Úvod publikácie: http://knitl.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=234533&bk=17927

Ak by ste mi vedeli poradiť ako funguje tlač a vydávanie v anglickom jazyku, resp. nejaké vydavateľstvo, ktoré by to v angličtine bolo schopné na ich náklady vydať a predávať, bol by som Vám vďačný. Rovnako ak je niekto prekladateľom do nemčiny alebo španielčiny... alebo má skúsenosť s predajom knihy cez internet, veľmi sa poteším každej odpovedi.

Ak by ste ma radi stretli, pozrite si zoznam prezentácii, ktoré budú v priebehu novembra a decembra v Bratislave, Pezinku, Zvolene, Banskej Bystrici, Martine, Trenčíne, dúfam, že aj v Žiline, Piešťanoch, Trnave a možno aj v Poprade (všetko sa dozviete webovej stránke). Mal by som byť aj na Horalfeste, ale iba ako účastník.

Stretnúť sa bude možné aj na Bibliotéke, ale iba počas prvého dňa, štvrtka (zajtra!!), pobehujúceho medzi stánkami. Ak budete vidieť takého mladého človiečika so šatkou na hlave a dlhými vlasmi, kľudne sa opýtajte: "Mišo?" :) A rád Vám odpoviem :).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

INTERAKTÍVNY WEB 1989

Mrznúce prsty, rodičia sa boja. Padajú komunisti

Denník SME spustil výnimočný interaktívny web 1989: Cesta k slobode.

Dobré ráno

Dobré ráno: Keď ženy utekajú od mafiánskych manželov

Vincenza Rando v rámci organizácie Libera pomáha talianskym ženám.


Už ste čítali?