Ako som napísal dva nové cestopisy

Autor: Michal Knitl | 12.1.2014 o 21:00 | (upravené 12.1.2014 o 23:28) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  720x

V roku 2010 som vydal cestopis "Na juhoamerickej vlne". Pred 3 mesiacmi k ním pribudli cestopisy "Hodvábny vietor" a "Farebný svet". V tomto blogu sa pokúsim opísať, čo som pri nových knihách robil ináč ako pri prvom cestopise. Ide o informácie, ktoré sa môžu zísť ľuďom, ktorí chcú napísať knižku, alebo ktorých zaujíma, ako to funguje.

V článku spred 3 rokov som písal svoje skúsenosti o tom, ako som napísal 1. knihu, čo ma k tomu viedlo a ako to všetko funguje. Prednedávnom aj populárny bloger Samo Marec napísal blog: "Ako sa na Slovensku vydáva kniha" (na stretnutie so Samom sa teším tu)

Keďže som sa pri prvej knihy naučil všetko od grafiky, zalomenia až po prípravu finálneho tlačového PDF, tak nebudem tu písať o tom. O tom je vyššie uvedený prvý blog spred 3 rokov.

K vydávaniu cez vydavateľstvo iba toľko: O tom ísť cez vydavateľstvo som pri nových cestopisoch ani nerozmýšlal.Kamoška mi aj vravela, že človek môže dostať od vydateľstva honorár 1000 eur a iba dá text (teda ak je fakt človek dobrý), alebo že niekto má z každej predanej knihy 1 euro. Neviem však aký by mali zásah do textu, grafiky, zalomenia, a už viem, že v mojom prípade, keď už všetko viem, tak sa mi to oplatí si spraviť všetko sám. Ak si však začínajúci autor a nemáš financie na celú tlač (v mojom prípade pri prvej knihe by sa vydavateľstvo so mnou rozprávalo iba ak by som chcel finančnú spoluúčasť, po čom som si radšej všetko spravil sám), tak aj to by možno bolo zaujímavé. Neviem aký veľký zásah by mali do finálnej verzie knihy (korektúra, grafika), ale ak by si prezentoval toľko čo ja, tak vedz, že osobne by si predal niekoľkonásobne viac kníh ako celá distribúcia na Slovensku (aj Hirax mi písal, že jedna z distribučných spoločností ho 2 roky ignorovala a až potom zobrala jeho knihy... takže som mal šťastie, že moju zobrali dve veľké distribučné siete hneď po vydaní - to som vtedy bral ako automatické, ale ani to nie je).

Čo je v knihách nové a čo som robil ináč?

1) Do Ázie som išiel už s tým, že si budem písať pravidelne poznámky. Počas cesty som si písal poznámky (denník) pravidelnejšie a cestopis je plný rozhovorov s domácimi. Sú krátke aj dlhé úseky s priamou rečou, kde sa rozprávam s domácimi. Niektoré som si zapisoval po večeroch, predtým ako som išiel spať, niektoré po pár dňoch a niektoré (teda to tuším iba v Bangladéši) priamo do zošita ako sme sa rozprávali. Notebook som nemal. Iba pero a papier. Takže text je živší a bohatší (cesta trvala o týždeň kratšie ako cesta v Južnej Amerike... i tak to bolo takmer 15 mesiacov. Zato textu som mal 3x toľko). Aj preto som knihu rozdelil na 2 časti - geograficky, časovo a aj prepravou (až do Afganistanu som išiel po zemi, potom som preletel do Indie).

2) Kedže bolo toľko textu, tak som vypustil čiernobiele fotografie a textovú časť dal na bežný papier (a nie na kriedový). Ak by som dával fotografie, tak by to boli nie 2 alebo 3 či 4 knihy, a tlač by bola oveľa oveľa drahšia.

3) Kým prvý cestopis mi kontrolovali iba mama, dedko a 2 kamaráti (prečítali si to, a označili mi pasáže, ktoré nie sú jasné), tak teraz som dal text (okrem mamy) dvom kamarátkam, ktoré korektúru robia s veľkou radosťou a strávili nad ňou veľmi dlhé chvíle a veľmi im za ich pomoc vďačím.

4) Pri novej knihe som dal na radu Soni Makkej, ktorá mi už pri prvej knihe radila, aby som podkapitoly trochu viac rozčlenil. Pri prvej knihe po 11 mesiacoch neustálej práce na knihe som už na to nemal nervy. Po tom, ako mi tak aj rozčlenili text, ktoré bol uverejnený v časopise, tak som zistil, že je to tak naozaj lepšie a členenie je teraz oveľa rozmanitejšie a v texte sa lepšie orientuje. (Je to možné aj vďaka podrobnejšiemu textu a bohatším poznámkam. A tiež tým, že Ázia je oveľa viac rozmanitejšia ako Južná Amerika.) (poznámka: pripravujem novú elektronickú knihu aj o Južnej Amerike, kde mám pripravené nové členenie.. .to však bude iba ako elektronická kniha, dotlač už nebudem robiť)

5) Z prvého cestopisu som vydal 2000 kusov. Trošku som to prepálil... I keď dnes, 3 a pol roka od vydania ostáva na predaj posledných 50 kusov, ktoré práve sťahujem z distribúcie. Síce polovicu kníh som predal za iba málo nad tlačové náklady (dobrovoľne od 4 eur), tak knihy sú na to, aby sa čítali a nie na to, aby mi stáli doma. I tak som cestu v Ázii financoval z prvej knihy (i keď treba povedať, že som býval s rodičmi a tak som nemal žiadne veľké výdavky a 15 mesačná cesta ma stojí menej ako tlač knihy).

Teraz som tlačil 1000 kusov z oboch publikácií (opäť väčšina nákladov na tlač išla z vlastných zdrojov). A verím, že ich do 2 až 3 rokov vypredám. Kým pri prvej knihe som mal prvé 2 roky cenotvorbu: osobne za 13 eur, v distribúcii za 17,5, dnes som zmenil na: osobne za dobrovoľne od 10 eur a v knihkupectvách za 17,5. Keď ma človek vidí a počuje na prezentáciách a kniha sa mu páči, tak nech si ju kúpi. I tak si distribúcia berie 55%. V TK Libri som prišiel tiež o niekoľko desiatok kníh (viac o nich tu... škoda rečí), tak radšej u overeného distribútora (Pemic). Síce zo 17,5 nemám ani 10 eur, ani 9 eur, tak platia faktúry na čas, dodávajú to do knihkupectiev a všetko ide ako má. Neprenajímam si byt, nesplácam hypotéku, žijem skromne a na to mi to stačí. Napísanie a vydanie knihy nie je o zárobku. Je to o pocitu radosti zanechať po sebe niečo, s čím môže inšpirovať ostatných. Referencie od ľudí ma posúvajú ďalej. To je najlepšia odmena za prácu. Človek sa musí poriadne obracať, aby sa vôbec vrátili náklady. Pri prvej knihe mi kamoši vraveli, že budem rád, ak sa mi náklady na tlač vôbec vrátia. A podarilo sa. A nielen to. Síce priemerne za všetky mesiace to nie je ani minimálna mzda a v kancelárii by som mal 3x toľko, robím kedy chcem a čo chcem. A ak príde lepšia ponuka, budem robiť možno aj niečo iné.

Inými slovami... Ak chceš napísať knihu, buď pripravený, že to bude oveľa oveľa ťažšie ako si myslíš a pokiaľ nie si mediálna hviezda či veľký talent, ktorý niekto objaví, tak najlahšie je vydať si knihu sám. A potom musíš prezentovať ako ďábel, aby sa ti to vrátilo. Ale stojí to za to. Ak si na také niečo. Pri prvej knihe som myslel, že urobím jednu prezentáciu a kniha sa bude samá predávať, ale nič také. Už som mal 150 prezentácii od Karlových Varov až po Humenné. A trvalo peknú dobu, kým na začali organizátori festivalov registrovať a brať na festivaly. Zväčša mi odpísali až po roku či dvoch po vydaní knihy, keď videli, že prezentujem a ľuďom sa prednášky páčia. Na druhú stranu si môžeš pozrieť zoznam miest, kde som prezentovať a kontaktovať tie miesta. Kde som prezentoval ja, s najväčšou pravdepodobnosťou môžeš aj ty :). Na Slovensku sa prezentovaním snaží prilepšiť iba Whisky zo Slobodnej Európy a Marek Slobodník, ktorý prešiel na pionieri do Kazachstanu a na jawe cez Južnú Ameriku. A prezentuje úžasne. Vrelo odporúčam.

Po ceste Áziou som zorganizoval cestovateľský festival a zistil, že v tom je oveľa väčší potenciál ako v celej knihe. Je to tiež ideálne miesto na propagáciu. Ak však nemáš finančné zdroje na tlač knihy (a píšeš cestopisy), tak oveľa jednoduchšie je písať články do novín a časopisov. Honoráre sú od 30 do 200 eur za článok s fotkami, aj keď niekde trvá aj rok, kým ho zverejnia a niekedy aj keď pošleš 6 článkov a píšu, že všetky sú dobre, zverejnia za rok iba jeden. I tak to má mnoho výhod - pošleš text, fotky, ostatné spraví redakcia. Ale kniha je kniha. A preto som do toho išiel.

6) Inšpirácia do budúcnosti - pred pár dňami som si objednal knižku Before they pass away (tu bola chvílu len za 40 libier). Je úžasná. A teraz si objednávam aj knihu Marca, ktorého som stretol pred 3 rokmi. Ich knižky budú nielen cestovateľskou inšpiráciou, ale aj inšpiráciou o tom, ako graficky a obsahovo najlepšie pripraviť prípadné cestopisy v budúcnosti, ak sa ešte niekam vytrepem :). Celkovo cestopisov na SR nepribúda veľa. Aj pre to, že je to malý trh a ľudia to musia robiť z riadneho nadšenia. Už sa ale teším, až si pozriem novú knižku Ivana Bulíka. A keď stretnem osobne opäť Romana, kúpim si aj jeho úžasnú knihu. V ČR je situácia trošku iná - Dan Přibáň a jeho expedícia s Trabantami je markentingový magnet, a dokonca jeho príbeh vyšiel aj ilustrovane pre deti. Keď som sa s ním rozprával, hovoril, že aj v ČR by to mohlo byť lepšie, ale že na Slovensku je to beznádejné :). Jeho rozpočet cesty a všetko je však na úplne inej úrovni... Ja som rád, že proste cestujem ako chcem, potom o tom napíšem, prezentujem a všetko má svoj čas. Sponzori by sa zišli, ale na cestu do Ázie som ani veľmi nehľadal. Mohol som ísť svojim tempom. Veľmi ma však teší, že som sa dohodol s troma outdoorovými obchodmi, kde zobrali moje knižky (niekde menej, niekde viac) a mohol som si v danej hodnote vybrať outdoorový materiál (Týmto ďakujem: Scandinavii, Slinky a Ululu). Aj tak sa dá :). Do tejto kategórie sa dajú zaradiť aj filmári. Najznámejší na Slovensku je Barabáš, osobne však najviac obdivujem Erika Baláža a jeho kamarátov (či už film Strážca divočiny alebo Vlčie hory). Tam je tiež všetko robené pre nadšenie a z lásky. Bez toho to jednoducho nejde. Za spomenutie stojí aj Rasťo Hatiar a kopec ďalších. (Ak máte dáky film, odporúčam stránky outdoorfilmy.sk). Inými slovami, ak človek chce, aj tak sa dá. Len cesta je viac než kľukatá a náročná. Ale to sú všetky, ak chce človek robiť niečo poriadne.

7) Pri prvej knihe som fotografie pred vydaním knihy takmer nezverejňoval. Teraz áno. Je ich veľa online (tu je výber, tu všetky z Južnej Ameriky a všetky z Ázie). Však to je spôsob, ako knihu spropagovať. Časom snáď aj viac článkov do časopisov napíšem, len sa teraz snažím trošku menej času tráviť za počítačom a byť viac v prírode....

8) Momentálne sa hrám a snažím pripraviť kvalitnú a dobrú interaktívnu knihu - vylepšiť knihu z Južnej Ameriky (bude v nej takmer 1000 farebných fotografii, videá, atď), ako následne spraviť aj interaktívne z Ázie. Možnosti sú dnes úžasné. Nebude to také super ako magazín National Geographic, ale skúsim spraviť čo sa len dá :).

9) Ak by som opäť niekam išiel, tak by som robil viac videa. Teraz som (na foťák, mám Nikon D90) točil iba slávnosti a ak sa dialo niečo, kde bol zaujímavý zvuk a pohyb. Použiteľné je najviac iba krátke video, za ktorého postrihanie vďačím Peti Geletovej.

Ak by si rád vydal knihu, držím ti palce! Vydať knihu je jedna vec. Predať druhá. Stojí to však za to :). Aj preto som napísal tento článok. Tieto informácie človek tak ľahko nenájde. Nejde o to niekoho odradiť, ale práve pomôcť. Veľa snahy dala aj Simona, ktorá chcela tiež napísať niečo o Kolubii, ale nezohnala zdroje. Keď však človek chce a urobí pre to všetko, verím, že vesmír spraví všetko, aby to vyšlo. A či sa nebojím, že budem mať väčšiu konkurenciu, ak takto hovorím, ako na písanie kníh? Vôbec nie. Jednak málokto do toho naozaj pôjde a ak to bude kvalitné, budem iba rád. Však ide o to motivovať ľudí, aby robili to, čo ich baví a napĺňa. Napríklad ak by aj 100 ľudí napísalo o Indii, každý by napísal niečo celkom iné. Spoločná by bola snáď iba špina a bordel a kravy všade na okolí :).

Ukážky cestopisov si môžeš pozrieť na tejto stránke, a tu nájdeš viac o cestopise: "Na juhoamerickej vlne", "Hodvábny vietor" a "Farebný svet".

Ak by si mal otázky, pokojne mi píšte na: michal.knitl@gmail.com, nakoľko nechodím sem až tak často :). A ak máte rady, či tipy, budem rád, ak ich napíšte do diskusie pod článkom. A pokiaľ ma ešte niečo napadne, tak napíšem na koniec ešte dodatok :).

A ak by ste ma chceli stretnúť, tak ideálne na týchto prezentáciách (v roku 2014 najmä v marci a potom asi až na jeseň).

Pekný večer plný radosti Vám želá

Miško

 

1. dodatok z dňa 12.1.2014: Nepočítaj veľmi s tým, že ti knihu budú predaváť v Českej republike. Skúšal som to a do predajní slovenské tituly vôbec neberú. Niektoré knihy dokonca aj Hirax (Pali Baričák) prekladal do češtiny. A aj Ivan Bulík... Slováci čítajú české, ale naopak veľmi zriedkavo. Prezentačné turné by tam však za to stálo, ale mal som tam len pár prednášok.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?