Prezentácia cesty cez Strednú Áziu do Indie,Nepálu+Bng(15 mesiacov)

Autor: Michal Knitl | 2.12.2012 o 21:17 | Karma článku: 3,30 | Prečítané:  465x

Čo všetko sa dá zaziť za 15 mesiacov na cestách? Prídite sa presvedčiť na prezentáciu tento utorok (4.12.) v Banskej Bystrici, alebo ďalší utorok v Bratislave (11.12.). Tu je stručné zhrnutie slovami: Cez Bulharsko sa presunieme do Turecka, kde som pri prvom kopci prežil jednu z najadrenalínovejších nocí celého výletu. Veľmi milo ma prekvapuje Gruzínsko, krajina špagetového písma, výborného vína, šialených šoférov, čierneho mora a nádherného Kaukazu so strážnymi vežami v oblasti Svaneti. Kláštore v Arménsku a výhľad z Jerevanu na Ararat má trpkastú príchuť. Necelých 48 hodín v Náhornom Karabachu sa mi javí ako oblasť, kde ešte dlhé roky uplynú, kým sa domáci začnú aspoň trochu usmievať.

A Irán? Neuveriteľné. Najpohostinnejší ľudia akých som kedy stretol. Hostiť síce nemôžu, no i tak to robia. Ste hosť s veľkým H. Narodeninová oslava, výstup na zamrznuté jazero pod Sabalanom a na Damavand, melónový džús s vanilkovou zmrzlinou, stopovanie s Radom a svadba v dedine pred turkménskou hranicou. Zavlažovanie rozsiahlych trávnikov pri horúčavách, hodnota zápalky vyššia ako cena plynu, koberce nielen na zemi ale aj na stenách, nádherné ženy v ešte krajších šatách, tak to je Turkmenistan. V Uzbekistane zažívam druhý mesiac horúčav, úžasné moslimské chrámy a mešity, neustále kontroly v metre, výrobu hodvábu i zemetrasenie. Cez 600 kilometrov peši v krajine s priemernou výškou cez 2750 metrov, osemnásťdňovú túru po ľadovci do základného táboru Khan Tengri, nespočetné množstvo sediel, ešte viac domácich v jurtách, kumys, jazdenie na koni, petroglyfy a úžasne pohostinných ľudí, z ktorých niektorí pijú vodku ako vodu, nájdete v Kirgizstane. Cez Pamír si to strúham skrz 200 kilometrov peši s výstupom na horu vysokú 5600 metrov, až ma samého prekvapuje, že tam nie je sneh. Stretávam domácich s jakmi, s býkmi mlátiacimi zrno i horúce pramene tečúce zo smaragdových skál. Cez dva dni sa terigám do Kábulu za kamarátmi, kde sa moja púť po Strednej Ázii končí.

 

Nasleduje prelet do Indie. V nasledujúcom cestopise si prečítate ako spolu s Hankou dobíjame Ladakh, o návštevách budhistických chrámov a tiež zápisky zo sedemdňového kurzu o budhizme. Tam stretávam Rumunku, vďaka ktorej sa dostávam na tradičnú svadbu v Rajastane. Dcéra zlatníka stretáva syna predajcu diamantov až počas štvrtého a posledného dňa ich svadobného obradu. A pritom žiari šťastím. Prekrásny Tai Mahal a návrat do McLeod Ganju – mesta s najpríjemnejšou atmosférou v celej Indii. Vianoce v ašráme a silvestrovský výstup v Himálajach s výhľadom na 7000 metrov vysokú Nanda Devi. Drtičky kameňa i dnešnej dobe stále kladivkom drvia veľké kamene na malé a budujú nové cesty. Semiačka budhistického učenia zasievam počas 32. Kalačakry – učenia dalajlámu o najvyššej tantre. Cez Kalkatu a festival baulov – muzikantov, ktorí žijú iba z hudby a môžu prijímať dary a jedlo iba aby prežili daný deň, a tak každý deň je pre nich novým a novým trápením, a festivale Ganga Sagar Mela – druhom najväčšom festivale na svete, kde nahí svätí muži vyváľaní v popole dávajú požehnanie s perami páva a niektorí aj s tmavými slnečnými okuliarmi, smerujem na juh cez Gou do Keraly. Pozorujem úžasné theyyam, pri ktorom sa bežní ľudia stávajú bohmi, tradičné bojové umenie kalaripayattu a kúpeme sa nádherných plážach, kde ma vlny plieskajú o dno. Švihom počas niekoľkých dní sa presúvam do Arunachalu Pradesh, jediného štátu Indie, do ktorého treba povolenie. S Nasťou z Ukrajiny a s mníškami v ženských kláštoroch oslavujeme príchod nového tibetského roku a absolvujeme malú túru v miestach, kde dalajláma utiekol z Tibetu. Vo vedľajšom údolí ženy s tetovaniami a štupľami v nose vyznávajú náboženstvo Slnka a Mesiaca. Pokračujem do hôr a oblasti ľudí tibetského pôvodu a absolvujem kóru – modlitebný okruh okolo Dewakoty. V štáte Meghalaya obdivujem úžasné prastaré mosty nad rieky vytvorené usmernením koreňov stromov, v Nagalande oslavy bývalých lovcov lebiek. V Asáme oslavujú Nový rok tancom Bihu, v Shillongu dievčatá kmeňa Khasi chodením rýchlosti slimáka s dvíhaním iba končekov prstov na nohách. V Nepále sa vyhýbam kontrolám a robím 18 dňový okruh okolo Kančendžongy, tretej najvyššej hory sveta. Rok cestovania oslavujem priamo pod jej južnou stenou, v stane za hustého sneženia. V Káthmandu stretávam Gábora a Eszter, s ktorými sa vydávam na ešte dlhšiu túru. Ideme v opačnom smere ako sme chceli. V celom Nepále sú štrajky. Z Pokhary kráčame cez Dhorpatan, Dolpo, jazero Phoksundo, sedlo Kagmara La až do Jumly, z ktorej sa vraciam do Káthmandu cestou, ktorou ani domáci radi nechodia. Desaťdňová meditácia vippasana mi končí aj s vízami. Hranicu prekračujem o deň neskôr a pokračujem priamo do Bangladéša. Ľudia v krajine, ktorá je len o niečo väčšia ako bývalé Československo a žije v nej cez 150 miliónov ľudí, ma prekvapujú svojou pohostinnosťou. Pripomínajú mi Irán. Nie je to náhoda. Sú moslimovia. Pár ďalších plánov nevyšlo a vnútorne cítim, že je čas ísť domov. Presúvam sa späť do Dillí a po necelých 15 mesiacoch sa vraciam domov. Európske Rainbow na Slovensku je už v plnom prúde. Ale to už je iný príbeh...

Najbližšie prezentácie:
- 4.12.2012 16:30 Tihányiovský kaštieľ, Radváň, Banská Bystrica (15 mesiacov v Južnej Amerike)
- 4.12.2012 19:00 Euphory Base Camp, Banská Bystrica (Stredná Ázia a Ázia)
- 11.12.2012 18:00 Batelier, Bratislava (2 kontinenty, 30 mesiacov v zahraničí)
- 16.12.2012 18:00 Čajovňa na konci vesmíru, Šaľa (Stredná Ázia a Ázia)

 

Teším sa na stretnutie :)

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?