Cesta Strednou Áziou do Indie (1)

Autor: Michal Knitl | 27.6.2011 o 14:56 | Karma článku: 6,01 | Prečítané:  851x

Uplynulo dlhých 21 mesiacov a 12 dní od návratu z Južnej Ameriky, kým som sa opäť vybral na cesty. Nedá sa povedať, že by som leňošil. Po návrate, plný entuziazmu a pozitívnej energie, som spoznával krásy Slovenska. Prechod Malej Fatry, Kriváň, Slávkovský štít v lete i v zime, Belianske Tatry, ba začal som sa aj viac zaujímať o naše tradície. Po dlhej dobe v zahraničí si človek po návrate uvedomí čaro folklóru, ktorý máme doma.

Nádherné 765. narodeniny dedinky Príbelce, Hontianska Paráda v Hrušove, Fujarový festival v Čičmanoch i Východná sú akcie, na ktoré nikdy nezabudnem a rád sa opäť vrátim. Dokonca som začal chodiť tancovať do Folklórneho súboru Poleno, krásne humoristicky poňané ľudové tance, avšak viac som bol inde ako na hodinách, a tak ostalo zo mňa stále iba veľké drevo. Obidve zimy som pôsobil ako snowboardový inštruktor na Orave, dokonca chvíľu som aj mal pocit, že by som sa tam rád usadil a ostal žiť. Niekedy mám však hlavu poriadne tvrdú. Neúspešne som sa hlásil na pár rozvojových projektov a grantov, kancelárii pokus zatiaľ nemienim dať. Možno to raz príjde. No stále ma viac láka cestovanie, aj keď už nie s takým nadšením a zápalom ako v minulosti.

Prvých 11 mesiacov som pracoval na cestopise „Na juhoamerickej vlne", ktorý keď vyšiel, bol som šťastím celý bez seba. Úsmev od ucha k uchu. Rýchlo som však pochopil, že napísať je jedna vec a predať druhá. Pôvodne som chcel ísť už po roku, na prelome augusta a septembra 2010. Dokonca už aj víza do Iránu ma čakali na ambasáde. Prišli však dažde, záplavy a cholera v Pakistane, cez ktorý som chcel ísť, tatino mal oslavovať 50. narodeniny, predaj knižky išiel veľmi pomaly a najmä som sa vnútorne necítil na to, že by som mal niekam ísť. Začal som prezentovať, až som aj sám seba prekvapil v akej frekvencií. Po ukončení zimnej sezóny a návratu domov zo severu Slovenska som v priebehu 2 dní poslal poštou žiadosť o víza do Iránu do Viedne, zaplatil poplatok za pozývací list do Uzbekistanu a čakal. Trvalo dlhých 5 týždňov, kým z Iránskej ambasády do telefónu povedali: „Víza sú pripravené".

Za jedno doobedie sa mi, aj vďaka výletu rodičov do Viedne, podarilo vybaviť iránske i uzbecké víza (obidve ambasády sú otvorené iba od 9 do 12, resp. niekedy o pár minút dlhšie), bol som pripravený na odchod. Ostatné víza budem riešiť po ceste. Je možné, že to bude posledný výlet takéhoto druhu, aj keď ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy.

 

Zdroje na cestu som čerpal

- Základné informácie a mapy: Lonely Planet

- Turistika: velehory.cz, hedvabnastezka.cz, summitpost.org, besthike.com

- O živote v krajinách: kniha Paľa Bartuša pod pseudonymom Hassan Om Hadi

- Informácie od kamarátov: Peter Chrenka i Marek Pšenák a pisal som aj s Romanom Herdom

 

Predbežný plán cesty:

- Máj 2011: Rýchly presun zo Sofie (Bulharsko) do Turecka, návšteva Gruzínska i Arménska

- Jún 2011: Irán

- Júl 2011: 5 dní tranzit v Turkmenistane, Uzbekistan

- August 2011: Kirgistan

- September 2011: predĺženie víz v Kirgistane alebo Tadžikistan

- Ďalšie mesiace: po Tadžikistane návšteva kamaráta na projekte v Afganistane a pravdepodobne prelet nad Pakistan do Indie (víza dávajú iba na 3 mesiace od vycestovania a na mieste vraj nie, no skúsim ešte zistiť).

- V Indii sa uvidí, čo ďalej. Je možné, že budem pokračovať po pobreží až do Indonézie, avšak to budem plánovať až keď budem v Indii. Následné možnosti pokračovania: 1) domov cez Čínu, Mongolsko, Rusko, 2) cez Strednú a Južnú Ameriku, 3) a čo tak Japonsko a Kamčatka

 

Prečo cestujem?

Rád by som spoznal ako ľudia v iných krajoch žijú, naučiť sa príjmať, dávať i radovať sa. Nastoliť v srdci i duši harmóniu, usmievať sa od rána do večera (byť šťastný).

 

Ako cestujem?

Doprava: Po zemi ak je to možné. Najmä autobus, vlak, občas stop.

Ubytovanie: CouchSurfing, stan, hostely vo výnimočných prípadoch

Projekty: Rád by som sa zapojil aj do dobrovoľníckych projektov, avšak najskôr asi až v Kirgisku alebo Indii.

S kým cestujem: Cestujem sám. V mestách som u CouchSurferov. Ak by niekto išiel okolo, stačí napísať mail a môžeme niečo vymyslieť. Rozhodne však nesľubujem, že budeme spolu napríklad takú a takú dobu. Niekedy sa mi plány menia ako počasie v horách. Ak si sadneme, môžeme cestovať spolu aj mesiace, ak nie, môže to byť veľmi krátke...

 

Postupne plánujem zverejňovať úryvky denníka i fotky, v závislosti od toho, ako to budem stíhať. Pre viac najaktuálnejších informácii sledujte tento blog, webstránku (www.michalknitl.com) i picasu picasaweb.google.com/michal.knitl), kde sa snáď čoskoro niečo nové objaví.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?