Veľa ľudí o tom asi často nerozmýšla, ale určite sa každý z nás aspoň raz zamyslel nad otázkou: „Prečo tu vlastne som?“ Najvia som sa zamýšlal asi po ukončení univerzity, keď som nevedel, čo robiť, až som sa opýtal sám seba: „čo viem robiť najlepšie?,“ a stal som sa snowboardovým inštruktorom. Už cez zimu som cítil potrebu doslova vypadnúť z Európy a so šťastím som sa dostal do Uruguaja... Počas následného cestovania ma otázka života tiež neraz pristihla. No odpoveď nie a nie príjsť. Možno hlavným problémom je to, že ani sám neviem, čo by som chcel v živote robiť. Niekedy sa cítim, že iba utekám. Teraz som opäť na cestách, lebo doma som si prácu a niečo na stálo nevedel predstaviť. Odchod však už nebol s takým nadšením a entuziazmom ako pred Južnou Amerikou, ale skôr v zmysle: „teším sa, no hlavné je, že sa hýbem a niekam idem ako skutočná destinácia.“ Úplne by sedel výrok: „Aj cesta môže byť cieľ.“ Cestovať však bez zmyslu tiež po čase omrzí. To sa našťastie ešte nestalo, i keď niekedy počas dvojtýždňovej túry, keď som bol riadne unavený, hlavou mi behala myšlienka o skorom návrate domov. Len keď sa nad tým zamyslím, čo doma? Zase by som sa iba naháňal s knihou, pripravoval druhú,